Rozdelenie plochých striech

Podľa počtu plášťov môžeme rozdeliť ploché strechy na jednoplášťové a dvojplášťové.

Existujú aj strechy viacplášťové, využívané sú však minimálne.

Jednoplášťová plochá strecha
je taká, ktorá vo svojej skladbe neobsahuje vetranú vzduchovú medzeru. Preto musí byť konštrukčne a najmä materiálovo navrhnutá tak, aby bola funkčná nielen z hľadiska hydroizolačného, ​​ale najmä z hľadiska tepelno-technického (zjednodušene povedané, aby nezavlhala vplyvom kondenzácie a neznižovala sa tak účinnosť tepelnej izolácie alebo sa neprejavovali defekty ako napríklad plesne a tepelné mosty zo strany interiéru). Jednoplášťová plochá strecha teda musí obsahovať veľmi účinnú parozábranu, ktorá zabráni prenikaniu vodných pár do tepelnej izolácie. Sila tepelnej izolácie by mala byť určená výpočtom, ale ako minimum počítajte aspon 160 mm tepelnej izolácie z penového polystyrénu (typu EPS 100S stabil - polystyrén určený práve pre tento typ strechy) alebo tepelnej izolácie z minerálnej vlny (napríklad Isover S alebo Monrock MAX E - opäť tepelná izolácia určená pre jednoplášťové strechy). Veľmi vhodným typom parozábrany pre tento typ strechy je asfaltový SBS modifikovaný pás s hliníkovou vložkou (SBS modifikácia je vylepšenie vlastností asfaltovej hmoty látkou Styrén-Butadien-Styrén). Celkový princíp tohto typu konštrukcie je možné zhrnúť takto - ak prepustí parozábrana do skladby menej vodných pár než je schopné sa zo skladby dostať cez hydroizoláciu von, bude strecha v bežných podmienkach funkčná. Tento typ strechy je považovaný za veľmi moderný spôsob prevedenia.

Dvojplášťová plochá strecha
je strecha, ktorá niekde vo svojej skladbe (tradične pod horným plášťom) obsahuje vetranú vzduchovú medzeru. Medzera má primárny účel odvádzať zo skladby vlhkosť (strahává ju s sebou prúdiaci vzduch) a preto u týchto skladieb nemusí byť kladený taký dôraz na použitie špičkových parozábran, ale môžu byť použité parozábrany s nižšou účinnosťou. Aby teda mohla táto konštrukcia fungovať, musí mať strecha nasávacie a odvádzacie otvory prúdiaceho vzduchu. Tieto otvory je nutné kryť proti vniknutiu hmyzu alebo dokonca vtákov mriežkou.
Častou chybou je, že otvory navrhnuté podľa požiadaviek normy sú kryté mriežkami obmedzujúcimi nasávanie vzduchu z 50 i viac percent. Výška vetranej medzery je tiež veľmi dôležitá. Čím nižši sklon, tým vyššia medzera je potrebná, aby vzduch prúdil. Nie je bez zaujímavosti, že vetraná medzera zníži účinnosť tepelnej izolácie (dochádza k akémusi "vyťahovaniu tepla" z izolácie). Ako tepelné izolácie sa pre dvojplášťové strechy užíva minerálnej vlny, ktorá je schopná dobre odovzdávať vlhkosť do medzery. Tento typ strechy je považovaný za konštrukčne zastaralejší a veľkou chybou je podcenenie dimenzie vetranej medzery alebo podcenenie dimenzie nasávacích a odvádzacích otvorov.

Špeciálne ploché strechy:​

Zelená strecha
Zelené strechy môžeme deliť na strechy so zeleňou intenzívnou (kvety, kríky, tráva ...), ktoré potrebujú pravidelnú starostlivosť a závlahu (a v drvivej väčšine prípadov potrebujú násyp zeminy minimálne 200 mm a viac) a strechy so zeleňou extenzívnou, ktorá nepotrebuje takú starostlivosť ani výšku zeminy (skalnice a iné sukulentné rastliny, ďalšie rastliny nevyžadujúce pravidelnú závlahu). Pre tieto strechy je poväčšinou typická v skladbe prítomnosť hydroakumulačné vrstvy (väčšinou v kombinácii s vrstvou drenážnou), ktorá má za úlohu zadržať aspoň minimálne množstvo vody na obdobie sucha. Zelená strecha je vo väčšine prípadov riešená ako jednoplášťová strecha (tzn. bez vetranej vzduchovej medzery) s hydroizoláciou odolnou prerastaniu koreňov a ďalšími pridanými špeciálnymi vrstvami. Typická skladba zelenej strechy:
 

Obrácená strecha
je konštrukcia, u ktorej je klasické poradie vrstiev akosi prehodené. Ide o skladbu, kde na nosnej konštrukcii je umiestnená hydroizolácia, na nej je drenážna vrstva, tepelná izolácia a stabilizačná vrstva (väčšinou oddelená od tepelnej izolácie separačnou a drenážnnou vrstvou). Znamená to teda, že voda naozaj preteká okolo tepelnej izolácie a steká k hydroizolácii. Ako to, že takáto strecha funguje? Ako tepelné izolácie sa totiž používa zásadne extrudovaný polystyrén (XPS), ktorý je nasiakavý len minimálne a voda preto nijako dramaticky neznižuje jeho izolačné schopnosti. Nepríjemnou vlastnosťou tejto skladby je, že ak je pretekajúca voda veľmi chladná (hlavne v období topenia snehu), dochádza k prechladzovanie nosnej konštrukcie s možnosťou tvorbou defektov ako kondenzácie a pod. Preto aj STN pri použití obrátenej strechy predpisuje dostatočnú hmotnosť nosnej konštrukcie tak, aby bolo riziko tvorby nepríjemných problémov minimalizované. Hmotnosť konštrukcie by nemala byť nižšia ako 240 kg/m². Realizácia obrácenej strechy na ľahkej drevenej konštrukcii je teda skôr funkčnou vraždou strechy.