Rozdelenie plochých striech

 

Podľa počtov plášťov môžme rozdeliť strechy na jednoplášťové a dvojplášťové. Existujú aj strechy viacplášťové no tie sú využívané minimálne. Jednoplášťová plochá strecha je taká, ktorá vo svojej skladbe neobsahuje vetranú vzduchovú medzeru. Preto musí byť konštrukčne ale aj materiálovo navrhnutá tak, aby bola funkčná nielen z hľadiska hydroizolačného, ale aj z hľadiska tepelno-technického (jednoducho povedané aby nezavlhla vplyvom kondenzácie a neznížila sa tak účinnosť tepelnej izolácie alebo sa neprejavili defekty ako napríklad pliesne a tepelné mosty zo strany interiéru). Jednoplášťová plochá strecha teda musí obsahovať veľmi účinnú parozábranu, ktorá zabráni preniknutiu vodných pár do tepelnej izolácie. Hrúbka tepelnej izolácie by mala byť určená výpočtom ale ako minimum počítajte aspoň 160 mm tepelnej izolácie z penového polystyrénu (typ EPS 100S Stabil – polystyrén určený práve pre tento typ strechy) alebo tepelná izolácia z minerálnej vlny (napríklad Orsil S – opäť tepelná izolácia určená pre jednoplášťové strechy). Veľmi vhodným typom parozábrany pre tento typ strechy je asfaltový SBS modifikovaný pás s hliníkovou vložkou (SBS modifikácia je vylepšenie vlastnosti asfaltovej hmoty látkou Styren – Butadién – Styrén). Celkový princíp tohto typu konštrukcie je možné zhrnúť následne – ak prepustí parozábrana do skladby menej vodných pár ako je schopná zo skladby dostať cez hydroizoláciu von, bude strecha v bežných podmienkach funkčná. Tento typ strechy je považovaný za veľmi moderný spôsob prevedenia.

 

Dvojplášťová plochá strecha je strecha, ktorá niekde vo svojej skladbe (tradične pod horným plášťom) obsahuje vetranú vzduchovú medzeru. Medzera má primárny účel odvetrať zo skladby vhlkosť (strháva ju zo sebou prúdiaci vzduch) a preto u týchto skladieb nemusí byť dodržaný taký dôraz na použití špičkových parozábran, ale môžu byť použité parozábrany s nižšou účinnosťou. Aby mohla táto konštrukcia fungovať musí mať strecha nasávacie a odvetrávacie otvory prúdiaceho vzduchu. Tieto otvory je nutné zakryť proti vnikajúcemu hmyzu alebo dokonca vtákom mriežkou. Častou chybou je, že otvory navrhnuté podľa požiadavok normy sú kryté mriežkami, ktoré obmedzujú nasávanie vzduchu s 50 a viac percent. Výška vetranej medzery je tak isto veľmi dôležitá. Čím nižší sklon tým je potrebná väčšia medzera aby prúdil vzduch. Je nutné dodať, že vetraná medzera znižuje účinnosť tepelnej izolácie (dochádza k akémusi vyťahovaniu tepla z izolácie). Ako tepelné izolácie sa pre dvojplášťové strechy používajú minerálne vlny, ktoré sú schopné dobre odovzdávať vlhkosť do medzery. Tento typ strechy je považovaný za konštrukčne zastaralejší a veľkou chybou je podcenenie dimenzie vetranej medzery alebo podcenenie dimenzie nasávacích a odvetrávacích otvorov.

 

 

Zelená strecha – zelené strechy môžme deliť na strechy s intenzívnou zeleňou (kvety, kríky, tráva ..), ktoré potrebujú pravidelnú starostlivosť a závlahu (a vo väčšine prípadov potrebujú zásyp minimálne 200 mm zeminy a viac) a strechy s extenzívnou zeleňou, ktoré nepotrebujú takú starostlivosť ani výšku zeminy (sukulenty a ďalšie rastliny nevyžadujúce pravidlenú závlahu). Pre tieto strechy je väčšinou typická v skladbe prítomnosť hydroakumulačnej vrstvy (väčšinou v kombinácii s drenážnou vrstvou), ktorá má za úlohu zadržať aspoň minimálne množstvo vody na obdobie sucha. Zelená strecha je väčšinou riešená ako jednoplášťová strecha (tzn. bez vetranej vdzuchovej medzery) s hydroizoláciou odolnou prerastaniu koreňov a ďalšími špeciálnymi vrstvami.

 

Typická skladba zelenej strechy:

 

Obrátená strecha je konštrukcia, v ktorej je klasické poradie vrstiev akosi prehodené. Jedná sa o skladbu kde na nosnej konštrukcii je umiestnená hydroizolácia na nej je drenážna vrstva, tepelná vrstva a stabilizačná vrstva (väčšinou oddelená od tepelnej izolácie separačnou a drenážnou vrstvou). Znamená to teda, že voda naozaj preteká okolo tepelnej izolácie a steká k hydroizolácii. Akože takáto strecha funguje? Ako tepelná izolácia je totiž zásadne použitý extrudovaný polystyrén (XPS), ktorý je len minimálne nasiakavý a voda preto neznižuje jeho izolačné schopnosti. Nepríjemnou vlastnosťou tejto skladby je, že pokiaľ pretekajúca voda je veľmi chladná (hlavne v období roztápania snehu), dochádza k podchladeniu nosnej konštrukcie s možnou tvorbou defektov ako kondenzácie a podobne. Preto aj ČSN pri použití obrátenej strechy predpisuje dostatočnú hmotnosť nosnej konštrukcie tak, aby bolo riziko tvorby nepríjemných problémov minimalizované. Hmotnosť konštrukcie by nemala byť nižšia ako 240 kg/m². Realizácia obrátenej strechy na ľahkej drevenej konštrukcii je teda skôr funkčnou vraždou strechy.